profanus

  • 41VESPERA — Graece ὀψία, apud Hebraeos (quibus initium diei erat, nocte secundum Rituale praecedente propter mysterium, seu δήλωσιν πνεύματος, cum alias non prima Vespera primo mane, sed hoc illâ antiquius esset, qua de re vide Burmannum, Synopsi Theol.… …

    Hofmann J. Lexicon universale

  • 42VESTIS — primi hominis innocentia fuit, cui postquam iniquitas successit, vidit se nudum esse, et consutis foliis fecit sibi subligacula, Genes. c. 3. v. 7. ut sic membris minime honestis honorem circumponeret, prout loquitur Paulus 1. Corinth. c. 12. v.… …

    Hofmann J. Lexicon universale

  • 43VULNUS — a plaga distinguitur. Plin. l. 16. c. 12. Aperitur picea parte Solari non plagâ, sed vulnere ablati corticis. Ubi Salmasio plaga est εντομὴ, cum cutis tantum laxatur et scinditur; vulnus τὸ ἕλκος, cum distrahitur et tollitur ac separatur, i. e.… …

    Hofmann J. Lexicon universale

  • 44βέβηλος — η, ο (AM βέβηλος, ον) 1. ασεβής, άπιστος 2. μιαρός, ανίερος 3. ανέντιμος, ανήθικος αρχ. μσν. αυτός που δεν έχει καθαρθεί, αμύητος σε μυστηριακή λατρεία μσν. (για φαγητό) ακάθαρτος, απαγορευμένος, εφ όσον προέρχεται από ειδωλολατρική θυσία αρχ. 1 …

    Dictionary of Greek

  • 45профан — (лат. profanus) 1. совршено непосветен, неупатен во нешто, невешт во некое подрачје 2. световен, што не е свет, што не е црковен 3. обичен, прост, вулгарен 4. безбожен, пагански, богохулен …

    Macedonian dictionary

  • 46profano — {{hw}}{{profano}}{{/hw}}A agg. 1 Che non è sacro, bensì mondano, terreno: storia profana; CONTR. Sacro. 2 Che viola la santità, la religiosità di qlco.: mano profana. 3 Che non è degno di sentire o toccare ciò che è sacro: orecchio –p; SIN. Empio …

    Enciclopedia di italiano

  • 47profan — pro|fan 〈Adj.〉 1. weltlich, unheilig, unkirchlich; Ggs.: sakral (2) 2. alltäglich [Etym.: <lat. profanus »vor dem heiligen Bezirk liegend, ungeheiligt«; zu fanum »Heiligtum«; → fanatisch] …

    Lexikalische Deutsches Wörterbuch

  • 48profanare — v. tr. [dal lat. profanare, der. di profanus profano ]. 1. (relig.) [annullare o compromettere il carattere sacro di cose, luoghi, persone, sia mediante colpe o atti che ne violino la sacralità, sia con atto rituale: p. un tempio ] ▶◀ dissacrare …

    Enciclopedia Italiana

  • 49profano — [dal lat. profanus, der. di fanum tempio, luogo sacro , col pref. pro 1 davanti , quindi che sta fuori del sacro recinto ]. ■ agg. 1. (relig.) a. [estraneo a ciò che è religioso: locale adibito a usi p. ] ▶◀ laico, mondano, secolare. ◀▶ sacro.… …

    Enciclopedia Italiana

  • 50profane — pro|fane1 [prəˈfeın] adj formal [Date: 1300 1400; : Old French; Origin: prophane, from Latin profanus, from fanum temple ] 1.) showing a lack of respect for God or holy things ▪ profane language 2.) related to ordinary life, not religion or holy… …

    Dictionary of contemporary English